E§te jeden rozmer je priznačny prę tvorivy potencial V. Kovalčika: prekladatel'ska tvorba. ,,Na preklad si vyberdm v prvom rade tych baśni/wy, " pisę v rozhovore s J. Pyszkom, „s którymi ma spdjaju určite prihuzne vlastnosli..." Slovom, chape preklad ako prejav tvorivej suhry autora prekladu s autorom originalu. Moźno to doloźit'jeho prekladmi 7. francuzskcj poe/.ie (J. Superviclle, F. Ponge), najmą vśak prekladmi /pol'skej basnickej tvorby, której są venuje od svojich literamych začiatkov.

Zemepisna, emicka a duchovna blizkosf pol'-skej kultury pósobila priaznivo na formovanie Kovalčikovych polonistickych zaujmov, które nadobudli systematicky charakter. Od roku 1966, ked' mu vyśiel prvy vyber z basnickej tvorby Zbigniewa Bieńkowskeho (Spektrum), spristup-nil slovenskej čitaterskej verejnosti početnu galeriu pol'skych autorov, a to v kniźnej (vyse 10 kniźnych titulov) i časopiseckej podobe. Aktivna učasf na kultumom rozvoji sučasnych slovensko-pol'skych vzfahov vyvolala primerany zaujem o jeho tvorbu aj zo strany pol'skych prekladatel'ov, ktori ho začłenili do vśetkych basnickych antologii: do vyberu mladej slovenskej poezie Drzewo rośnie zielono (1969), do vel'kej suhmnej Antologie poezji słowackiej (1981) a do Wójcikovho „autorského" vyberu Nacięcia w miodzie (1994). Cenny minivyber z Kovalčikovej tvorby są objavil v pol'skej „svetovke" Literatura na świecie (1978) a preklady jednotlivych baśni mu uverej-nili v celom rade d'alśich pol'skych časopisov.

Tento zaujem organicky vyustil do samostat-neho kniźneho vyberu Kovalčikovej tvorby pod nazvom Klucz światła. Vyber zostavil a prelożil basnik Jan Pyszko źijuci v Zaolźi (česka časf TeSinska). Kniha vy§la nakładom Spolku Slova-kov v Pol'sku pod redakčnym vedenim predsedu spolku Ludomira Molitorisa. V peknej grafickej uprave są pol'skym čitatel'om predstavuje 71 baśni zo zbierok Zrkadio coraz plytsie (1970), Alelheia (1971), Horiaca rukovdl'( 1974), Źivice (1979), Vytrvalosl' k otazkam (1988) a Odraz ohha (1993), sustrcdenych v slovenskom vyberc Sedemriečie (1989). Poi'sky zostavovatel' są nedrźal uvedenej nasiednosti. Basne, które zaradii do pol'ského vyberu, rozćłenil podl'a tematickych kritérii na tri časti (nazvy uvadzam v slovenskom preklade): Sklučom vlastneho svetla, Kto ochut-nal to horiace ovocie, Cez hrivy kazdodennosti. Vyber doplnil ukaźkami z Kovalčikovych esej i, supisom jeho kniźnych vydani, rozhovorom a uryykami zo slovenskych člankov o jeho poezii.

V prvej časri dominuje basnikov vzfah k domovu a źene. Pripomina si ich pomocou obraz-nych symbolov - vrkoč sinka, kl'ačiace strechy, kosiky tieńov, testament tela, rieka, vietor, zofata hruska atd'. Krajinka v impresionistickom kmita-ni detailov, tvoriacich pestru mozaiku metafor, pričom nejde iba o to, co vyjadruju, ale predovśetkym o ich poericke asociacie a vzfahy. Vzfa-hy medzi 1'ud'mi są odrażaju vo vzfahoch medzi prirodnymijavmi, które basnikovi umoźńuju poznat' podstatu, stavy a premeny Fudskeno bytia. Jednotia-cim komponentom tejto časti je vzfah basnika k osobę zakódovanej do prirodnychjavov, ktoru oslovuje v „ty" formę (napriklad v basńach Portret, Na vśetkych miestach. Pokrak, Dar atd'.).

Do druhej a tretej časti su zaradene basne inklinujuce k reflexivite vseobecnejśieho vyznamu. Aj tu dominuj u senzitivne vnemy, su vSak posunutś do polohy poetickych sentencii (napriklad Ecce poesis) so Sirśou filozofickou plataosfou (Kovaičik to označuje vlastnym terminom „poe-ziozofia"). Deje są to v uzkej sučinnosti s histo-rizmom. Kovaičik aj na prirodnejavy hl'adi očami historickych faktov, a tym ich poznatkovo ozvlaśt-ńuje a definuje. Łebo o to mu idę: daf realite his-toricky zmysel, podmieneny realiami kaźdodenneho źivota a moźnosfami 1'udského poznania. Osobitosf Kovalčikovej poetiky je v osobitostijeho historickeho vedomia, vyrastaju-ceho jednak zo studia historickych prameńov, jednak zo senzitivneho ynimania prirodnychjavov, v których nachadza „stopy dejin". Poisky zostavovatel' a prekladatel' dobre yystihol tuto črtu Kovalčikovej „poeziozofie", o čom svedčia vystiź-ne preklady takych baśni, ako Vstupovanie do erbu, Archeologia, Korpus Krista od rezbdra Pavla Bavl-nu, Hold, Cerywy klastor, Čeryenyldastorčizechlieh ducha. Ltetajuci mnich. Nevidilel'ne pozvanie a i., które najlepśie vystihuju osobitostijeho poetiky.

Pri čilani poFskych prckladov Kovalčikovych baśni silnejśie si uvcdonT "m poeticku mnohoznačnosf jeho metafor, neobvyklych vyznamo-vych a gramatickych spojeni, które spósobovali prekladatel'ovi často aż neriesitel'ne faźkosti. Dal prednosf kompromisom, niekedy aj nahradnym a vol'nym dopinkom. Napriklad verś „co ma k łebę strasne uriekalo "je preloźeny zjednoduśe-ne:,, co ma tak strasne uriekalo " (Bez). Rovnako aj verś „a padajuce samovsivajuce są vločky", który v preklade znie: „a padajuce vločky". Vo versi,, ale najčastejsie potom, vykrikom opadom'' do§lo k yynechaniu plnovyznamovśho substanti-va „pot" (Pokial), a vo ver5i „ Pravy rez do ziva " je len „ rez do ziva " (Bez). Časte su pripady rozśi-rovania a doplńovania vyznamu; napriklad miesto „ nevlddzem spravodlivo yykonat' vsetky tie ces-ty" v preklade je „nemdm sily postupovat' spravodlivo podia tych vśetkych ukazovatel'ov ciest" (Načierat). „ Nehybny let krają "je pre5tylizova-ny na „nehybny let rodneho krają" (Medalion);
„ neimitovany tien " - na „ nepozorwany tieh (Archeologia), „ za kazdu nadej" - na „za kaźdupiad' nddeje"; „vnutro prastareho chromu" nii „mutro svdtyne "(Červeny klaśtor čiźe Chlieb ducha);
,,nizko a hodavo kvitnuci ker" - na „kwitnuci na tom mieste nizky ker" (Tamtieź) atd'. Určite na-mietky moźno mat' aj pri niektórych jednoslov-nych ekvivalentoch, ktoré vyznamovo azda patria do toho istóho synonymickeho hniezda, vnasaju v§ak do textu odliSnu mieru expresivity; napriklad: orig. „ nepočutelne "- prekl. „ klucho "; „zdl-havo" - „ t'archavo "; '„ nesmierne " - „prilis osobne "; „ istotne "-„ dno "; „ vhupne " -„ naska-kuje "; „ zelenkayy " - „smaragdovy " atd'.
Prirodzene, su tojednotlivosti, które nezniźu-ju celkovu kvalitu textu. Odlisnosti, ktoré uvź-dzam, neprekračuju normu pripustnej śtylizačnęj miery, bez której umelecky preklad by nebol ume-lecky. Vyznamove posuny za staieho spolupóso-benia odliśovacieho a ponechavacieho principu są v Pyszkovom preklade uskutočnuju v sulade s charakterom originalu - nenarusujujeho vyznamovu a Stylovu plasticitu. A to je dółeźite! Pol'sky čitatel' dostava do ruk zaujimavy, intelektualne a §tylovo vy-vaźeny basnicky text, ktory dobre reprezentuje tvo-rivć dispozicie sučasnej slovenskej literatury.
Dobre reprezentuje aj tvorivć aktivity sučasnych slovensko-pol'skych literamych vzfahov, a to jednak samotnym aktom prekladu, jednak tym, że v osobę V. Kovalčika są pol'skej čitatel'skej verejnosti predstavuje celny slovensky polonista. Hodnotiac Pyszkov vyber, pozitivne hodnotim aj zintcnzivńujuci są pohyb v oblasti sučasnych slo-vensko-pol'skych vzfahov a kontaktov, ktoré v poslednych rokoch nadobudli vzostupny trend.

Výber a preklad Jan Pyszko
Towarzystwo Słowaków w Polsce, Kraków 1998
„Reťaze prveho ohňa” v poľštine
JÓZEF HVIŠČ