Michala Dočolomanského Slovákom vari netreba ani predstavovať. Jeho herecké umenie, ktoré predviedol či už na divadelných doskách alebo televíznych obrazovkách je jednoducho nezabudnuteľné. Azda najviac sa všetkým vryl do pamäti ako Jánošík v muzikáli poľských autorov Ernesta Brylla a Katarzyny Gartner Na skle maľované. Túto postavu stvárnil viac ako 660-krát a piesne, ktoré v tomto muzikáli naspieval, už takmer zľudoveli. Jeho smrť pred dvoma rokmi zaskočila a zasmútila nielen jeho blízkych a priateľov, ale celý slovenský národ. Zdalo sa priam nepredstaviteľné, že hrdý, ušľachtilý a šarmantný „Jánošík“ s tajomným úsmevom na tvári už nie je medzi nami.

Michal Dočolomanský si neprial po svojej smrti nejaké pompézne smútočné obrady. Jeho telo bolo spopolnené a vraj rozsypané v Pieninách. Vtedy skrsla v hlave niekoľkých bratislavských intelektuálov myšlienka vytvorenia skromného pamätného miesta, kde by bolo možné venovať tichú spomienku jeho pamiatke. Malo sa tak stať na prvé výročie jeho smrti. Bolo viacero alternatív, kde by mohla byť takáto pamätná tabuľa umiestnená, medzi nimi sa ocitla aj obec Nedeca. Michal Gabriel Dočolomanský, ako je uvedené v matrike, sa totiž narodil 25. marca 1942  práve v tejto malebnej severospišskej obci, ktorá bola v tom čase súčasťou Slovenskej republiky. Bol synom miestneho učiteľa Rudolfa, na ktorého dodnes naši rodáci spomínajú ako na prísneho, ale zároveň férového chlapa. Po skončení druhej svetovej vojny pripadla Nedeca aj s ďalšími spišskými obcami Poľsku a slovenskí učitelia boli odtiaľ vyhnaní. Preto aj Michalova rodina odišla do Československa.

Na prvé výročie smrti však poľská samospráva nepovolila odhalenie pamätnej tabule s odôvodnením, že z Nedece pochádza celý rad osôb, ktoré majú nespochybniteľné zásluhy pre túto obec i gminu a napriek tomu doteraz neboli zvečnené takýmto vznešeným spôsobom. Myšlienka tak postupne v Bratislave upadla do zabudnutia. Tejto myšlienky sa však nevzdal generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomír Molitoris, ktorý sa usiloval presvedčiť poľské samosprávne orgány o skutočne obrovskom význame slovenského herca nielen pre duchovné a kultúrne povznesenie slovenského národa, ale aj pre poľskú kultúru. Veď aj vďaka nemu sa muzikál Na skle maľované stal najhranejším poľským muzikálom na Slovensku. Po určitom čase našiel oporu aj v slovenských diplomatických kruhoch v Poľsku, najmä v osobe generálneho konzula Slovenskej republiky Marka Lisánskeho. Tri týždne pred uskutočnením Dní slovenského zahraničia v Poľsku prišla do Spolku Slovákov potešujúca správa, že odhalenie pamätnej tabule na budove starej slovenskej školy v Nedeci, kde sa Michal narodil, je povolené. Spolok Slovákov v Poľsku začal v spolupráci s Maticou slovenskou pracovať na jej vytvorení. Reliéf vznikol v krakovskej dielni profesora Akadémie výtvarných umení v Krakove Józefa Mareka a samotnú tabuľu odlial Marian Boruta. 

Slávnostné odhalenie pamätnej tabule sa uskutočnilo 10. júla, zhodou okolností presne v deň narodením manželky Michala Dočolomanského, ktorá sa tomuto „darčeku“ veľmi potešila, avšak zároveň ospravedlnila svoju neúčasť zdravotnými problémami. 

Okolo piatej hodiny popoludní sa začali pri starej slovenskej škole vedľa kostola v Nedeci schádzať ľudia, ktorí si prišli uctiť pamiatku Michala Dočolomanského. Príležitosť zúčastniť sa odhalenia pamätnej tabule svojho významného rodáka si nenechali ujsť krajania z Nedece, z ktorých si mnohí ešte spomínajú na svojho učiteľa a vedúceho ochotníckeho divadla Rudolfa Dočolomanského i jeho malého syna Miška. Keď ho neskôr prvýkrát videli vystupovať v televízii boli na neho veru hrdí. Nedecké gazdinky pri tejto príležitosti pripravili chutné pohostenie v podobe miestnych špecialít. Okrem Nedečanov sa pietnej spomienky zúčastnili aj krajania z ďalších okolitých spišských obcí a dokonca i z Česka, Maďarska, Srbska, Švajčiarska, či Nemecka. Vzácni hostia prišli aj zo Slovenska. Na podujatie z Levoče pricestoval významný spišský historik a predseda Spišského dejepisného spolku Ivan Chalupecký, z Bratislavy predstavitelia Ústavu pamäti národa – historik Martin Lacko a riaditeľ archívu Ľubomír Ďurina. Nechýbal ani primátor jediného zamagurského mestečka, ktoré bolo kedysi okresným mestom, kde patrila aj Nedeca Jozef Harabin, Gustáv Dobák, viceprimátor Popradu, starostovia zamagurských obcí Haligovce Milan Volček a Jezersko Milan Budzák, riaditeľ spoločnosti CYPRIAN n.o., ktorá prevádzkuje múzeum v Červenom Kláštore Milan Gacík a taktiež obyvatelia okolitých slovenských obcí. Slávnosti sa zúčastnili tiež predstavitelia poľskej samosprávy: vojt gminy Nižné Lapše Paweł Dziuban, jeho zástupca Antoni Sowa a nedecký richtár Jan Nowak.

Pietna spomienka začala piesňou Zbohom buď lipová lyžka..., ktorá je azda najznámejšia z tých, čo Michal Dočolomanský naspieval, v podaní folklórneho súboru Maguranka zo susedného mestečka Spišská Stará Ves. Po jej odznení všetkých prítomných privítal generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomír Molitoris. Vyjadril neopísateľnú radosť nad tým, že sa nám podarilo odhaliť tabuľu tohto významného nedeckého rodáka a takýmto spôsobom si uctiť jeho pamiatku. K zúčastnením sa prihovorili i ďalší hostia. Generálny konzul SR v Krakove Marek Lisánsky vo svojom prejave okrem iného zdôraznil, že: ...ide o skutočne významný deň, kedy sme sa zišli všetci spoločne bez rozdielu pôvodu, či etnicity. Som veľmi rád, že sa nám spolu s priateľmi a Spolkom Slovákov v Poľsku podarilo dosiahnuť, že Michal Dočolomanský bude mať svoju tabuľu práve v Nedeci. Je to skutočne významný moment a Michal Dočolomanský si to ako jeden z najvýznamnejších hercov 20. storočia, ale aj ako človek ktorý miloval tento kraj, skutočne zaslúži... K prítomným prehovoril tiež predseda Združenia Slovákov žijúcich v zahraničí Vladimír Skalský, ktorý vyzdvihol to, že Michal Dočolomanský okrem iného propagoval slovenskú kultúru v Poľsku a poľskú kultúru na Slovensku. Pripomenul, že práve ...ľudia výnimočného talentu, ale pevne zakorenení v svojej komunite môžu zohrávať úlohu mostov medzi národmi i medzi štátmi... V mene chargé d´affaires SR v Poľsku Petra Kormútha pozdravila všetkých prítomných riaditeľka Slovenského inštitútu vo Varšave Helena Jacošová. Poďakovala generálnemu tajomníkovi Spolku Slovákov v Poľsku za neoblomnosť, vďaka ktorej sa podarilo tabuľu odhaliť. Zároveň poďakovala aj Matici slovenskej, slovenským diplomatickým službám i predstaviteľom poľskej samosprávy, ktorí nakoniec umožnili konanie tohto slávnostného aktu. Vyjadrila tiež myšlienku, že malebné prostredie v Nedeci by sa v budúcnosti mohlo stať strediskom organizovania divadelného festivalu nesúceho meno významného nedeckého rodáka. Na záver riaditeľ Krajanského múzea Matice slovenskej v Bratislave Stanislav Bajaník pripomenul prianie Michala Dočolomanského, ktorý si neželal veľké pompy a pietne, kultúrne i citlivo zakončil celú slávnosť horehronskou piesňou:

Kamaráti bratia po jednom sa tratia,

keď sa jeden stratí, keď sa jeden stratí,

už sa nenavráti, už sa nenavráti.

Bratia slzy rosia, pána Boha prosia

daj že mu Bože náš, daj že mu Bože náš

pokojné nebesia, pokojné nebesia

daj že mu Bože náš, daj že mu Bože náš

pokojné nebesia, pokojné nebesia.

Milica Majeriková

O slávnosti napísali:
http://noviny.joj.sk/videa/z-domova/docolomanskemu-odhalili-pamatnu-tabulu.html